Obec Kolárovice

História

Aktuality

Pozvánka DHZ

Počasie

Historický vývoj do konca 17. storočia

14. storočie

Vznik a osídľovanie dedín na severozápadnom Slovensku bol v 14. storočí založený na emfyteutickom (nemeckom) práve. Na panstvách Bytča, Považská Bystrica, Strečno a inde sa zákupným právom riadilo okolo 50 dedín. Právnym odvolacím miestom bola Žilina, a tak sa toto právo nazývalo žilinským a škultétskym, podľa názvu dedičného richtára (scultetus, škultét).

Prvou písomnou správou o prijatí žilinského práva u nás je listina z roku 1312, ktorou kastelán hradu Košeca, Lorand, udelil Henrikovi právo založiť dedinu Henrici villa - Henrikovu ves (Kolárovice), a to na základe takého práva, aké dostala Žilina. Lorand bol familiárom Matúša Čáka Trenčianskeho. Funkcia kastelána patrila medzi najvýznamnejšie v regionálnej správe, a tak mal Lorand na starosti všetky hospodárske, správne, súdne i vojenské záležitosti.

Predstaviteľom osadníkov bol dedičný richtár (škultét) Henrik, žilinský mešťan, ktorý musel mať naporúdzi dostatok finančných prostriedkov na získanie kolonistov a osídlenie dediny. Henrik bol pravdepodobne pôvodom Nemec, ale obyvateľstvo Kolárovíc bolo od začiatku slovenské. Svedčí o tom časť listiny, v ktorej sa dedina označuje latinsky ako „pagus" a súčasne slovensky ako „obec".

V prípade Kolárovíc išlo o novozaloženú dedinu, ktorá vznikla na klčovisku, čoho dôkazom môže byť aj nezvyčajne dlhá lehota dočasného oslobodenia od povinností stanovená na 18 rokov. Vybudovanie novej dediny mohlo trvať dve desaťročia. Renta zemepánovi sa po uplynutí lehoty platila od lánu, ktorý bol vlastne usadlosťou. Nielen dedičný richtár, ale aj obyvatelia mali možnosť disponovať nehnuteľným majetkom. Mohli ho predávať, kupovať a zálohovať.

Richtár mohol svoju funkciu kedykoľvek predať. Patrila mu šestina daňových poplatkov, ako aj všetky pokuty za ľahšie previnenia, keďže bol pre obyvateľov dediny aj súdnou vrchnosťou. Z pokút za zločiny mu pripadala iba jedna tretina. Súdenie vrážd, podpaľačstva a zbojstva bolo v kompetencii zemepána. V listine z roku 1312 sa dedičnému richtárovi Kolárovíc povoľuje vykonávanie niektorých remesiel a živností. Mal právo vybudovať mlyn a krčmu a zriadiť pekáreň, jatku, kováčsku dielňu a obuvníctvo. Služby týchto remesiel zrejme využívalo predovšetkým domáce, čiastočne aj okolité obyvateľstvo.

Matúš Čák Trenčiansky a kastelán Lorand ovplyvňovali život dediny len krátky čas. Vzápätí po vzniku Kolárovíc sa nitriansky biskup Ján v roku 1318 sťažoval na škody, ktoré na jeho majetkoch spôsobil Matúš Čák Trenčiansky, v rukách ktorého bolo trenčianske panstvo dve desaťročia a zostalo mu až do jeho smrti v roku 1321. Následne kráľovské vojská obsadili celé územie, ktoré okupoval, a svoje nároky na Bytču a panstvo si uplatnilo tiež nitrianske biskupstvo.

Začiatky osídľovania Kolárovíc museli byť ťažké. Noví obyvatelia sa usadili na poľnohospodársky využiteľnej pôde v doline Kolárovického potoka. Stavebné drevo im poskytovali okolité lesy. Vyklčované rúbaniská sa stali vhodnou pastvinou pre dobytok. Kastelán Lorand určil obyvateľom znesiteľné povinnosti, aby si mohli vystavať obydlia

a hospodárske objekty a pokračovať v kultivovaní chotára. Obyvatelia Kolárovíc sa venovali poľnohospodárstvu. Zo zákupnej listiny z roku 1312 vyplýva, že to bolo hlavne pestovanie obilnín. Ani chov dobytka v horskej oblasti nemal podradnú úlohu a isté je aj to, že dedinčania si prilepšovali poľovačkou a rybolovom. V prvej polovici 14. storočia si obyvatelia vytvorili predpoklady pre usadlý spôsob života.

Život obyvateľstva v druhej polovici 14. storočia dostatočne nepoznáme. V časoch upevnenia feudálnej monarchie však ľudia mohli pokojnejšie pracovať a zveľaďovaní svoje hospodárstvo.

V roku 1393 sa dedina v prameňoch po prvý raz uvádza ako Kolárovice. Korene názvu sú čisto slovenské, ale dnes sa už presne nedozvieme, kto starú Henrikovu Dedinu ako prvý nazval novým menom a odkedy sa nový názov začal používať. Názov Kolárovice treba odvodzovať od mena nového škultéta, ktorý kúpil v obci dedičné richtárstvo.

Zdroj: Kolárovice 1312-2002

15. storočie ›››
16. storočie›››
17. storočie›››