Obec Kolárovice

Kultúra

Aktuality

Fašiangový sprievod

V sobotu 18. februára 2012 od 10.00sa cez našu dedinu prespieva a pretancuje Detský fašiangový spri…

Počasie

Kultúra - história

Záznamy obecných, cirkevných i školských kroník svedčia o tom, že hlavnými nositeľmi kultúrnej činnosti v obci boli predstavitelia najmä týchto ustanovizní. Viacerí z nich sa prejavili vlastnou literárnou tvorbou, v ktorej prezentovali najmä pestrosť jeho zvykov, obyčajov, tradícií a bohatstvo jeho piesní, meniacich sa podľa životných situácií.
Toto bolo motívom tvorby Jána Čajdu, ktorý v Kolároviciach prežil takmer celý život ako učiteľ, organista a notár. Aj Jozef Gregor-Tajovský, ktorý tiež pôsobil v Kolároviciach ako učiteľ, bral pre svoju divadelnú tvorbu námety z dedinského prostredia. Mnohí spisovatelia, i keď priamo nepôsobili v tunajšej obci, venovali časť svojej tvorby práve Kolároviciam (Božena Nemcová, Karel Procházka, Karol Ballay - Kožár, Ján Fojtík)

Divadelná činnosť
Významné miesto pri rozvíjaní kultúrnej činnosti v obci patrilo divadlu. Rozvoju divadelnej činnosti prospelo pôsobenie Jozefa Gregora-Tajovského na tunajšej škole v roku 1894. V časoch madarizácie školstva pestoval v deťoch vlasteneckú výchovu prostredníctvom spevu slovenských piesní.
Veľkú zásluhu na divadelnej činnosti mali učitelia Július Bartl v ústredí a Albert Šimonič na Škoruboch. Na tejto škole privítali v roku 1931 žiaci svojich spolužiakov z Ústredia hrou Jezuliatko.
Koncom 30-tych rokov boli uvádzané divadelné hry s dospelými ochotníkmi Ferdinand spí a Márnotratný syn. V týchto rokoch sa do divadelnej činnosti zapájal mladý kolárovický učiteľ Štefan Kalužný. Na Veľkú noc nacvičil hru Sen sirôt.
Dňa 1.7.1943 vstúpila na divadelnú scénu nová divadelná generácia mládeže Kolárovíc pod režijným vedením tunajšieho učiteľa, rodáka Cyrila Hlavoňa. Svoj režijný debut uviedol hrou. Urbánka Hrob lásky. Ako polstoročná divadelná činnosť v Kolároviciach dokumentovala, divadelná réžia sa stala pre Cyrila Hlavoňa jeho celoživotnou záujmovou náplňou.
Počas II. svetovej vojny divadelná ochotnícka činnosť nezanikla. Na Vianoce v roku 1944 odohrala školská mládež predstavenie Idem k Ježiškovi s predohrou jednoaktovky Vianočný rozhovor dietok. V máji uviedla dospelejšia mládež hru Dedinský krutáň s prídavkom veselej jednoaktovky Dedinský holič. Ako herci účinkovali aj učitelia tunajšej školy. Čistý zisk išiel na Vojenskú zimnú pomoc, z hry Pani richtárka s veselohrou Kukučky na výstavbu Kultúrneho domu v Kolároviciach.
Ochotnícke divadlo sa môže pochváliť za viac ako polstoročie viacerými známymi i menej známymi hrami. Všetky sa tešili záujmu kolárovičanov. Z najvýznamnejších možno spomenúť hry Hora volá, Oklamaný manžel, Figliar, Neprebudený, , Ženský zákon a Deti jedného otca.
Rekonštrukcia Požiarnej zbrojnice mala negatívny dopad na ďalšiu divadelnú činnosť Znehodnotilo sa divadelné zariadenie, kulisy, reflektory a ohrozená bola dlhoročná ochotnícka práca.
Z iniciatívy niektorých hercov a aj vďaka ochotnej pomoci bývalého režiséra Cyrila Hlavoňa, došlo k oživeniu divadelnej činnosti pri príležitosti 50. výročia divadelnej ochotníckej činnosti v Kolároviciach. V rámci osláv v roku 1993 uviedol divadelný ochotnícky súbor klasickú slovenskú hru Kubo. Po úspešnom domácom vystúpení absolvoval divadelný súbor s touto hrou vystúpenia v obciach Veľké Rovné, Makov, Petrovice, Predmier, Bytča, Súľov, Štiavnik, Jablonové.

Hudba
Spev a muzika boli od nepamäti životnými spoločníkmi Kolárovičanov.. Harmonika bývala častou spoločníčkou kolárovických drotárov. Najväčší úspech dosiahla drotárska muzika a drotári vo Viedni. Viacčlenná kapela s huslistami Cyrilom Hlavoňom a Froliánom Klackom, známa vo Viedni ako Drahtbindermusik, zabávala nielen krajanov, ale i domácich Viedenčanov
Hudobných kapiel bolo v Kolároviciach viacero. Veľkej popularite sa tešila Dychová hudba novozaloženého Dobrovoľného hasičského zboru v Kolároviciach-Centre. Poznali ju aj občania z okolitých dedín. Odchodom starších muzikantov vznikli menejčlenné hudobné kapely, jedna z nich hrala pod vedením Vladimíra Kaštana.
V roku 1977 došlo k založeniu a neskôr i úspešnému rozvoju dychovej hudby Kolárovičanka za podpory kolárovického kňaza Cyrila Šujaka. Začiatky boli veľmi ťažké a v neskoršom období i problémové. Nacvičovalo sa aj pod vedením Ladislava Sedláka v škole, v kostolnej sakristii, v upravenej miestnosti farského dvora, v prenajatom i súkromnom dome. Všetky tieto i mnohé iné ťažkosti neodradili mladých zanietencov, ba naopak, z roka na rok odborne rástli, čoho dôkazom boli úspešné vystúpenia pri štátnych oslavách, pohreboch i cirkevných obradoch v obci. Dekan Šujak im zabezpečoval, prepisoval a upravoval notový materiál a chlapci hrali iba z nôt.
Pôvodná skupina hudobníkov mala 12 členov, ale po dvoch rokoch začalo nacvičovať ďalších 5 chlapcov Jaroslav Fano, Vladimír Klunda, Jozef Gališ, Karol Šimák, Ján Mičacík, ktorí doplnili tých, čo odišli na vojenskú službu. Dychovku doplnili aj dievčatá Eva Rybárová a Jolana Hlavoňová.
V rokoch 1981 - 1982 sa dychová hudba zúčastnila prvých okresných prehliadok a súťaží v kategórii mládežníckych hudieb, ktoré organizovali Okresné osvetové stredisko a Okresná odborová rada v Žiline. V tomto období sa stal kapelníkom Martin Adamík, pretože Štefan Mičacík bol v tom čase na vojenčine.
V roku 1983 získala Kolárovičanka na okresnej súťaži 1. miesto a postúpila na krajskú súťaž, ktorá sa konala v Dubnici nad Váhom, kde získala cenu za vokálny prejav. Úspechy dychovej hudby nasledovali i v ďalších rokoch. V roku 1984 1. miesto, v rokoch 1987, 1989, 1991 2. miesto na okresných prehliadkach, v rokoch 1987 a 1988 2. a 3. miesto na krajských prehliadkach v kategórii mládežníckych a malých dychových hudieb. V rokoch 1993 - 1996 sa Kolárovičanka zúčastňovala prehliadok, ktoré už nemali charakter súťaží.
V priebehu tohto obdobia pôsobili v súbore speváčky Iveta Chromická, Jana Bulíková, Eva Rybárová, neskôr i Mária Adamíková. Na klarinet hrala aj Katka Michalisková, absolventka Žilinského konzervatória. Dychovku doplnil Jozef Šichman a neskôr Jozef Laurenčík. K úspechom Kolárovičanky patrili mnohé vystúpenia, napr. na Kultúrnom lete v Žiline, Považskej Bystrici, Rajeckých Tepliciach, Bytči, Martine, Sliači, Kováčovej, ale tiež i doma v Kolároviciach.
Na základe požiadavky na menší počet hudobníkov, najmä pri zábavách a svadbách, sa Kolárovičanka rozdelila na dve časti: na skupinu Javorinka, pod vedením Štefana Bulíka, a na skupinu Svadobčanka, s kapelníkom Štefanom Mičacíkom.