Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Kolárovice
ObecKolárovice

Správa obce a dejiny richtárstva

Ako už bolo spomínané, Kolárovice vznikli na zákupnom práve. V čele správy obce stál hneď od začiatku dedičný zákupný richtár (škultét) Henrik, pôvodom žilinský mešťan, ktorý sa mohol dať zastupovať poverenou osobou. Richtárstvo mohli mať v rukách i jeho dedičia. Škultéti v dedine mali stálu a vymedzenú kompetenciu, ktorá bola rozsiahlejšia ako v obciach na domácom zvykovom práve. Dedičný richtár mal nižšiu súdnu právomoc a patrili mu zaplatené súdne dávky a pokuty. Súdne konanie bolo jedným zo zdrojov jeho finančných príjmov. Prvý škultét, prípadne jeho dedičia, mohol mať aj hospodársku právomoc. Práve pri klčovaní pozemkov a v lese museli pokračovať podľa určitých pravidiel, hlavne pri porube a vývoze dreva. Stará richtárska rodina organizovala väčšinu poľnohospodárskych prác, najmä orbu, sejbu, žatvu a kosbu sena a všetci spoločne pokračovali v kultivovaní chotára.

Na začiatku 15. storočia bolo dedičné zákupné richtárstvo v Kolároviciach v rukách richtára Jána (providus vir Joannes judex de Kolarovicz). Ten v roku 1417 predstúpil pred nitrianskeho biskupa Hinka, ktorý sa vtedy zdržiaval v Bytči, aby mu potvrdil zákupnú listinu na Kolárovice z roku 1312.

V čele dediny stál v roku 1525 richtár Ladislav z Kolárovíc. V listine ostrihomskej kapituly z 8.5.1580 sa spomína dedičný zákupný richtár (iudex scultetus) Dávid Kolárovský (David Kolarowsky). V dobe vydania listiny mal 73 rokov. Podľa urbára bytčianskeho panstva z roku 1592 život dediny riadil slobodný richtár (judex scultetus libratinus), jeho meno sa však v urbári neuvádza. Mal spoločníkov (coeteri scułteti), ale rozhodoval sám.

Kolárovice mali na začiatku 17. storočia dvoch škultétov. V roku 1607 sa spomína Mikuláš a jeho bratranec Ján Gloch. Mikuláš pravdepodobne zodpovedal za správu obce, v urbári bytčianskeho panstva je uvedený na prvom mieste. Mikuláš bol predstaveným obce aj v rokoch 1619 a 1625. Hovoria o tom urbáre z príslušných rokov. V roku 1637 sa v dedine spomínajú až štyria škultéti - Matej Hacaj, Juraj Gloch, Ján Koza a Juraj Osala. Prvý z nich bol obecným richtárom.76 V listine Pavla Esterháziho z 11.6.1680 sa spomína dedičný richtár Kolárovíc Ondrej Brečka (in persona providi Andreae Brecska actualis judicis possessionis Kollarovics) a obecný nichtár Ján Hacaj. Funkciu prísažných plnili Mikuláš Boliač (Bodliač), Jirík Drbúl, Ján Zlatník, Martin Baran, Adam Baran, Ján Cerevený, Adam Zavališ, Ján Roško a ešte štyria ďalší.

Prvým písomne doloženým richtárom Kolárovíc v 18. storočí bol Juraj Sirový, boženíkmi boli Juraj Baďura, Ján Hliničan a Michal Tokán. Nachádzajú sa v súpise obyvateľstva z roku 1717. Predstavený obce bol ešte aj v roku 1720 formálne označený ako škultét, judex scultetus, ale bol to vlastne obecný richtár. Túto funkciu plnil Juraj Dupej. V čele Kolárovíc stál v období v období tereziánskej urbárskej regulácie richtár Juraj Brečka, pôvodom zo škultétskej rodiny. Administratívne práce mal na starosti notár Ján Molo. Záujmy dediny chránili boženíci Michal (Mičo) Lokaj, Michal Bugala, Ján Vasko, Ján Hničovec a Michal Kršák.

Nový tereziánsky urbár upravoval chod obecnej správy. Zvrchovanosť bytčianskeho panstva sa prejavovala aj v administratíve Kolárovíc. Dedina bola vlastníctvom Esterháziovcov. Zemepáni vplývali na organizáciu života feudálnej dediny a kompetenciu obecných orgánov. V urbári sa spomínajú tri druhy obecných orgánov - richtár, notár a boženíci (prísažní), Rozhodujúcu úlohu v správe dediny mal richtár, notár a prísažníci boli jeho pomocné orgány. Richtára volila obec z troch kandidátov, ktorých navrhoval zemepán. Pri voľbe býval prítomný panský úradník, ktorý ju mohol ovplyvniť a nepohodlného richtára odstrániť. Členov obecného výboru a notára volila obec slobodne. Vnútorná organizácia obce nadobudla črty poddanskej obecnej samosprávy, hoci záujmy bytčianskeho panstva, stolice a štátu boli na poprednom mieste činnosti obecných orgánov. Richtár zabezpečoval vykonanie všetkých príkazov pozemkovej vrchnosti, ale aj Trenčianskej stolice a iných orgánov. Zodpovedal za plnenie poddanských povinností. Pripadla mu významná úloha nielen v urbárskych, ale aj v policajných a súdnych veciach. Dbal na verejný poriadok, zatýkal rušiteľov poriadku a zločincov a odovzdával ich na súdne stíhanie zemepánovi alebo stolici. Richtárovi pripadla významná úloha pri rozvrhu a vyberaní domácej (stoličnej) a vojenskej (štátnej) dane. Úrad v čele s richtárom hospodáril s obecným majetkom a nešil otázky hospodárskeho a finančného rázu. Funkcia prísažných bola čisto pomocná, ale richtár rozhodoval po dohode s nimi. Notár hral významnú úlohu v administratíve Kolárovíc. Viedol obecný denník a všetky hospodárske evidencie. Mal prehľad o hospodárskych možnostiach obyvateľov. Pri voľbách 20.11.1820 najviac hlasov dostal Jozef Korec a bol zvolený za richtára. Funkciu boženíkov plnili Juraj Dunajík, Ondrej Čavoš, Michal Podkrivácky, Ján Kršák, Michal Klacko, Ján Kubełl Michal Fulmek, Michal Sunega, Michal Rybár, Ondrej Dižo a Ján Hričovec.

V hospodárskom roku 1824 - 1825 bytčianske panstvo navrhlo na funkciu richtára Juraja Daňu, Martina Gu1ika a Jana Rybára, ktorý bol zvolený za richtára veľkou väčšinou hlasov. Členmi obecného úradu sa stali dvaja neúspešní kandidáti a Mikuláš Fulmek, Štefan Korec, Martin Hulín, Ondrej Dižo, Mikuláš Suňog, František Hričovec, Mikuláš Klačko, Ján Kubel a Juraj Vetkala. Za obecných strážnikov (custodes) zvolili Mikuláša Mihálika a Ondreja Slezáka. Voľby sa konali 15.11.1824.

Víťazom richtárskych volieb sa 6.12.1825 jednohlasne stal Ján Ribauer (omnium vons confirmatus). Kandidáti Juraj Dunaj a Martin Gálik neprešli. Medzi boženíkmi sa objavili nové tváre - Ján Kučera, Ján Bubel, Mikuláš Podkrivácky. Bolo ich celkove dvanásť. Obecnými strážnikmi boli Ján Holotina, Michal Surík a Ján Michalič.

Funkciu richtára v roku 1826 krátko vykonával Ján Rybár. Spomína sa v súvislosti s tým, že Kolárovičania násilne vnikli do richtárskeho domu a odcudzili obecnú pečaí.

V kandidačnej listine na richtára na hospodársky rok 1826 - 1827 sú zapísaní Jozef Korec, Ján Rybár a Ondrej Dunaj, ktorý bol 20.11.1826 zvolený všetkými hlasmi (omni votis electus). Svoje funkčné obdobie však nedokončil. Zemepán ho nasledujúci rok odvolal v súvislosti s odporom obyvateľov proti plneniu urbárskych povinností. Prísažnými sa stali Ján Drbúl, Ján Stefanič, Ján Vasko, Štefan Kečik, Jozef Baterna, Ján Mihałus, Ondrej Sunega, Mikuláš Bunčo, Juraj Brečka, Matej Sianinka, Ján Trepák a Ján Šutara.

V roku 1827, keď v dedine došlo k vzbure a odopieraniu povinností voči bytčianskemu panstvu, situácia sa odrazila aj v obecných voľbách. Zemepán navrhol na funkciu richtára až štyroch obyvateľov - Jozefa Korca, Juraja Kršáka, Martina Gálika a Juraja Stachu. Voľby boli určené na Všetkých svätých. Zástupca panstva vyhlásil mená všetkých kandidátov, ale obyvatelia sa volieb za veľkého kriku nijako nechceli zúčastniť a rozišli sa. Napokon 6.11.1827 bol za richtára zvolený Jozef Korec. Dňa 10. novembra prišlo do dediny vojsko, ktoré streľbou pacifikovalo obyvateľstvo. Jozef Korec bol richtárom 5 dní. Dňa 11.11.1827 bol zvolený nový richtár Juraj Stacho, avšak na voľbu dohliadala vojenská asistencia (sub executione militani electus). V týchto pohnutých a nepokojných časoch boli boženíkmi Ján Vasko, Ján Batrna, Ján Michalus, Juraj Kršák, Štefan Michalík, Ján Trepák, Matej Slaninka, Ondrej Dižo, Matej Drbúł a Ján Sutara. Za škułtétov sa boženíkmi stali Juraj Brečka a Štefan Keco.

Voľby obecného úradu v hospodárskom roku 1828 - 1829 sa uskutočnili 6.11.1828. Za richtára bol navrhnutý Juraj Kršák, ktorý dostal 18 hlasov, Juraja Stachu volilo 36 obyvateľov a s 38 hlasmi sa richtárom stal Jozef Korec. Notárom bol Ján Kršák. Boženíkov bolo 13, medzi nimi sa prvýkrát spomínajú Mikuláš Belko, Ján Bulík, Ján Kováčik a Jozef Bugala.

Medzi „candidati pro judice" na hospodársky rok 1829 - 1830 boli Juraj Kršák, ktorý vo voľbách 11.11.1829 dostal 12 hlasov, Jozef Korec mal 43 hlasov a za richtára bol so 49 hlasmi zvolený Ján Bulík Čado. Notárom zostal Ján Kršák.

Ján Bulík Čado sa ako richtár osvedčil, a tak ho 11.11.1830 zvolili znova. Neúspešne proti nemu kandidovali Juraj Kršák a Jozef Korec. Medzi 13 boženíkmi sa objavujú mená Martin Puchoň a Juraj Fano. Obecnými strážnikmi boli Štefan Kováčik a Michal Surík.

Aj v hospodárskom roku 1831 - 1832 bol richtárom Ján Bulík Čado zvolený 10.11.1831. Protikandidátmi boli Jozef Korec a Jozef Smoliš. Obecné predstavenstvo sa skladalo z 12 boženíkov. Za obecných strážnikov zvolili 3 domácich obyvateľov.

"In possessione Kollarovitz candidati pro judice", ako sa píše v latinskej zápisnici, bol Jozef Korec, Juraj Brečka a Ján Bulík Čado, ktorý bol opätovne zvolený za richtára a 6.11.1832 potvrdený v úrade. Funkciu boženíkov vykonávali Jozef Smoliš, Jozef Korec, Ján Podkrivácky, Ondrej a Ján Dižovci, Juraj Brečka, Stefan Keco, Ján Kovčik, Juraj Stacho, Juraj Fano, Jn Kubeł a Mikułáš Fulmek.

Až v hospodárskom roku 1833 - 1834 došlo v Kolároviciach k zmene richtára. Kandidátmi na úrad boli Ján Bulo, Ondrej Kršák a Jozef Drbúl, ktorý sa stal 4.11.1833 hlavou obce.

Pri voľbách 5.11.1834 zvíťazil Jozef Drbúl Smoliš, ktorý bol potvrdený vo funkcii richtára oproti kandidátom Jánovi Bulovi a Jozefovi Kováčovi. Život obce pomáhalo richtárovi riadiť 11 boženíkov z radov domáceho obyvateľstva.

Vo voľbách v hospodárskom roku 1835 - 1836 kandidoval na richtára Ján Bulík Čado, ktorý však neuspel a stal sa prísažným, podobne ako druhý kandidát Jozef Kršák. Za richtára zvolili na obecnej schôdzi 4.11.1835 opäť Jozefa Drbúla Smoliša.

Voľby v nasledujúcom období skončili úspechom Jána Bulíka Čadu, ktorý bol 4.11.1836 potvrdený v úrade richtára. Proti nemu stáli kandidáti Martin Gálik a Ján Medveď. Po dlhej dobe sa v zápisnici spomína meno notára, ktorým bol Mikuláš Papuča (Papursa). Richtárovi pomáhalo pri práci 12 boženíkov a dvaja obecní strážnici.

Kandidátmi na úrad richtára v roku 1837 - 1838 boli Juraj Kršák, Martin Gálik a Ján Bulík Cado, potvrdený vo funkcii (confirmatus). Boženíkov bolo dvanásť, poľní strážnici dvaja.

Richtárom Kolárovíc sa 15.12.1838 stal Ján Medveď, ktorý porazil vo voľbách Martina Gálika a Jozefa Rybára. Medzi 12 prísažnými figurujú aj nové mená - Stefan Kurik, Juraj Sivko, Juraj Smitka a Stefan Kováč Ištvánek.

Ján Medveď pósobil ako richtár i v hospodárskom roku 1839- 1840. Do funkcie ho zvolili 12.11.1839. Vo voľbách porazil protikandidátov Martina Gálika a Juraja Kršáka. Administratívne práce v obci mal na starosti notár Juraj Stískala (Sztieszkala). Medzi boženíkmi sa vyskytujú už známe priezviská.

Bytčianske panstvo v roku 1840 - 1841 vybralo na úrad richtára troch kandidátov, a to Martina Gálika, Juraja Kršáka a Jána Medveďa, ktorý opätovne vo voľbách zvíťazil. Vo funkcii ho potvrdili 3.11.1840. Obecným notárom bol naďalej Juraj Stískala.

K zmenám v obecnom úrade došlo v roku 1841 - 1842. Z kandidátov, ktorými boli Ján Medveď, Ján Hričovec a Juraj Kršák, bol zvolený 1.11.1841 posledne menovaný. Administratívne práce vykonával notár Juraj Stískala. Na správe a riadení dediny sa zúčastňovalo 12 boženíkov.

Juraj Kršák bol zvolený za richtára i v nasledujúcom roku, kým kandidáti Ján Hričovec a Ján Kováčik vo voľbách prepadli, ale stali sa boženíkmi. Rozšíril sa počet obecných strážnikov, ktorými boli Mikuláš Backala, Jozef Molek, Mikuláš Surý a Jozef Hudel.

V hospodárskom roku 1843 - 1844 bytčianske panstvo navrhlo troch kandidátov na funkciu richtára. Boli to Ján Hričovec, Mikuláš Fano a Juraj Sivko, ktorého aj zvolili. Pomer hlasov sa v dokumente nespomína. Administratívne práce vykonával opäť notár Juraj Stískala.

I keď sa koniec feudalizmu neúprosne približoval, zemepán stále ovplyvňoval voľbu obecného richtára. V rokoch 1844 - 1845 boli navrhnutí Ján Hričovec, Michal Gálik a Ján Sivko, znovu zvolený. Boženíkov bolo 12, strážnikov 4, notárom bol stále Juraj Stískala.

V nasledujúcom volebnom období sa voľba richtára konala 3.11.1845. Neúspešne kandidovali Ján Hričovec a Mikuláš Baďura, v úrade bol potvrdený Ján Sivko.

Ján Sivko richtárčil i v hospodárskom roku 1846 - 1847. Zvolený bol 3.11.1846 oproti Jánovi Hričovcovi a Jurajovi Kršákovi, ktorí sa stali boženíkmi. V práci mu pomáhalo 12 boženíkov. Tesne pred zrušením poddanstva to boli Jozef Drbúl, Mikuláš Baďura, Ján Sochora, Ondrej Dižo, Štefan  Keco, Ondrej Brečka, Mikuláš Šutara, Ján Kováčik, Ján Slezák a Ján Vasko. Osud Kolárovíc v hospodárskom roku 1847 - 1848 riadila pravdepodobne správa dediny v rovnakom zložení.

Zdroj: Kolárovice 1312-2002

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:53
TÝŽDEŇ:302
CELKOM:1309051

NATUR-PACK

natur pack

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 8 °C -2 °C
streda 20. 3. oblačno 11/0 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 13/3 °C
piatok 22. 3. zamračené 9/5 °C

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Stránkové hodiny

Pondelok: 7.00 – 17.00 hod
Utorok: 7.00 – 15.00 hod
Streda: 7.00 – 15.00 hod
Štvrtok: neúradný deň
Piatok: 7.00 – 13.00 hod

Obed. prest.: 11.00 - 11:30

Organizácie a inštitúcie


hore