Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Kolárovice
ObecKolárovice

Betlehemci - koledníci

Mnohí drotári sa po celoročnom zárobku vracali v zimnom období do rodnej obce k svojim najbližším, aby priniesli očakávaný zárobok a zimné, najmä vianočné sviatočné dni prežili vo svojom, nie v cudzom svete. Nie všetci sa však vracali. Tí, čo zostali, vedeli, že cez vianočný čas si svoj drotársky zárobok vylepšia, keď budú chodiť s betlehemom. Tak sa stretávame s drotárskou raritou, v ktorej poznávame drotárov ako betlehemcov a koledníkov.

Koledovanie v českých zemiach nenarážalo vzhľadom na príbuznosť obidvoch jazykov na jazykové problémy. Koledovanie sa rozšírilo a uplatnilo. Pretože kolárovickí drotári chodili po Čechách viac rokov, osvojili si a používali veľa slov českého jazyka. Takže i spievané koledy boli častokrát jazykovou zmesou slovenčiny češtiny kolárovického dialektu i drotárskeho argotu. Koledovanie s betlehemom bolo typickým znakom práve kolárovických drotárov a možno povedať, že práve oni boli iniciátormi tohto javu. Betlehem si koledníci zhotovili väčšinou sami. Niektorí si ho nechali urobiť skúseným majstrom.

S betlehemom chodila trojica kamarátov s dobrým prejavom, bez hlasových problémov.

František Kramárek si na svoje zážitky z koledovania zaspomínal takto: „Po spievaní som chodil s bratom, s bratánkom Pavlom Kramárkom. inokedy s Rafaelom Klackom od Zavališí alebo Jurajom Gálikom. Gálik býval na Smíchove na hornej Kesnerke, tak poznal veľmi dobre celú Prahu. Vedel teda kade je najlepšie chodiť po spievaní. Aj Latoš bol dobrý spevák, aj Mičienka, Čvítorík, i Šutara od Hudcov. Niektorým drotárom trvalo spievanie aj dva týždne. Týždeň pred Vianocami a týždeň po nich. Do obdobia spievania patril i Nový rok a Tri krále. Ja som chodieval menej dní. Iba tak na Štedrý deň, cez Vianoce a na Nový rok.

Na koledách sa spievali najčastejšie piesne nábožné, po krčmách však aj nenábožné: 

V hostincoch najväčší úspech i najviac peňazí priniesla pesnička „V tem Brne na Bráne". Tú sme museli viackrát opakovať a peniaze len tak sa sypali do širáka. Niektorí drotári prišli do Prahy len na čas koledovania. Zaplatili si kvartér na dva týždne a po spievaní odišli. Ja som na Štedrý večer vyspieval tak 70 - 80 korún."

Koledy sa prenášali zo staršej generácie na mladšiu a priberali prvky regiónu, v ktorom sa drotári zdržiavali. Valašské koledy kolárovických drotárov uvádza Božena Němcová v Podhorskej dedine, v preloženej úprave.

Aj český spisovateľ Karel Procházka zaznamenal veľa drotárskych kolied a uvádza ich v originálne jazykovej úprave vo svojej národopisnej štúdii z roku 1905 Kolárovičtí dráteníci: „Následujíci koledy u nás na Slánsku (i na Smíchovsku, Roudnicku, Lounsku, Kladensku, Rakovnícku a jinde) zpívají Kolárovičtí drátenící:


Na tej strane hajka
zelení se trauka,
/:pastúškovia kone paslí,
jedi kašu z hrnka:/

Andìl k nim priletel,
tak jim rozpovjedel:
/:že sa Kristus Pan narodil,
aby každy vedil:/

A vy mali žačkovja
veru by ste brali,
/:koledičku na ručičku
Panu Kristu dali:/

Pastuškove nemeškajte, čo novyho povidejte!
Anzel Pane zvestuval, do Betlema zkazoval.
Kes sme do Betlema prišli, do pustej maštalky vešli,
našli sme tak diťatko, malinky nemluvčatko.
Dítě milý, roztomilý pojte s nama tuhle chvíli.
Dáme tobě Valaši, první kvartyr v salalši.
Jestli Tobě bude zima, ušija sa ci huňa nova.
Kožuch dluhý chlupatý, jod vrch hlavy po paty.
Jestli sa ci bude styskat, budem piskat, bude viskat.
Budem skakat pri Tebe, od zeme až do nebe.
Nestaraj sa, čo budeš jist, čo budeš mit, to budeš jist.
Sýr a mlíko, žinčice, treba za tri lavice.
Jestli sa chceš poveselic, netreba ci pěšky chodic.
Dame tobě berana, skakej na něm do rána.


Hoci koledníkov radi prijali v mnohých domácnostiach, lebo prišli zavinšovať k Vianociam a Novému roku, nie vždy takýto vzťah k nim prejavili najmä niektoré policajné orgány. Dokonca sa stalo aj to, že im komisár na nejaký čas zobral betlehem. A koledovanie bez betlehemu neplnilo svoj cieľ. Bola to nenahraditeľná rekvizita koledníkov, najmä ak sa spievalo na chválu Spasiteľa a nie na potešenie Lucifera."

Koledovanie síce vylepšovalo zárobok drotárov, ale na druhej strane akoby znehodnocovalo pravé drotárske zamestnanie a jeho stav, ktorý vo svojom vývoji znamenal významné novodobé remeslo. Neoceniteľný význam koledovania bol v tom, že cudzí svet sa zoznámil s chudobným drotárskym svetom, ktorý oplýval neoceniteľným bohatstvom národných tradícií, zvykov a obyčajov sprevádzaných nevšedným hudobným, tanečným a speváckym prejavom.

Zdroj: Kolárovice 1312 - 2002

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:155
TÝŽDEŇ:1218
CELKOM:1327597

NATUR-PACK

natur pack

Aktuálne počasie

dnes, sobota 25. 5. 2024
slabý dážď 23 °C 10 °C
nedeľa 26. 5. mierny dážď 25/10 °C
pondelok 27. 5. slabý dážď 26/11 °C
utorok 28. 5. mierny dážď 24/11 °C

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Stránkové hodiny

Pondelok: 7.00 – 17.00 hod
Utorok: 7.00 – 15.00 hod
Streda: 7.00 – 15.00 hod
Štvrtok: neúradný deň
Piatok: 7.00 – 13.00 hod

Obed. prest.: 11.00 - 11:30

Organizácie a inštitúcie


hore