Spolková činnosť

Koncom 19. storočia sa postavenie drotárov, najmä v Rakúsku a Nemecku, sústavne zhoršovalo. Pociťovali to aj naši drotári vo Viedni. Príčinou bol najmä rozvoj priemyselnej výroby v systéme vývoja kapitalizmu, ktorému tradičný spôsob drotárskej výroby nemohol konkurovať. Priamou hrozbou takéhoto stavu bola konkurencia miestnych, najmä klampiarskych podnikateľov vo Viedni, ktorým výroba cudzích drotárov ohrozovala vlastnú existenciu. Na základe ich podnetov úrady obmedzovali vykonávanie živnosti drotárov prísnejšími kontrolnými opatreniami.

Drotári si uvedomovali, že jedine spoločensky organizovaná činnosť môže zlepšiť ich sociálne postavenie. Myšlienky sociálnej spravodlivosti sa v tom čase šírili aj v iných krajinách sveta a našli patričnú odozvu aj u viedenských drotárov.

Kolárovickí drotári založili v roku 1910 sociálnodemokratickú organizáciu vo Viedni. K aktivistom organizácie patril kolárovický drotár Adam Korec. Svoje názory uverejňoval ako dopisovateľ v Robotníckych novinách vo Viedni. V Listoch drotára poukázal na najaktuálnejšie problémy svojej obce, potrebu založenia potravinového spolku i zriadenie štátnej školy, k čomu došlo v roku 1911. Aktivistom sociálnodemokratickej organizácie vo Viedni bol drotár Urban Hlavoň, ktorý vedel dobre nemecky, takže mohol informovať kamarátov o spolkovej činnosti. Adam Korec bol schopný inteligentný občan, čo bolo predpokladom jeho dopisovateľskej činnosti. V obci bol rešpektovanou osobou. V roku 1880 pôsobil ako nekvalifikovaný učiteľ v Kolároviciach - Vrchoch namiesto učiteľa Michala Labaja-Peťka, ktorý nastúpil na vojenskú službu. Po I. svetovej vojne bol richtárom v Kolároviciach. Hovoril dobre po nemecky i maďarsky.

Najfrekventovanejším miestom pobytu kolárovických drotárov bola Praha. Nebolo takmer štvrte, kde by nemali svoj rajón i svoje bývanie, ktoré si občas menili. Mladí prichádzali často na miesta svojich otcov, ba i dedov, akoby s príslovečnou domovskou príslušnosťou. Niektorý sa do rodnej obce nevrátili a v Prahe našli aj svoj večný odpočinok.

K drotárskemu pokoleniu možno priradiť aj mladú generáciu po II. svetovej vojne, ktorej príslušníci si v Prahe našli trvalé nedrotárske zamestnanie, natrvalo tam zakotvili, nadviazali nové rodinné vzťahy a do Kolárovíc, rodiska svojich otcov a dedov, sa vracali v spomienkach a dovolenkových návštevách príbuzných.

Zdroj: Kolárovice 1312 - 2002